Návrat do budúcnosti 9

14. srpna 2010 v 16:07 | Alex |  Návrat do budúcnosti
Fakticky neviem, čo sa mi snívalo. Viem len to, že zrazu ktosi začal opakovať moje meno.
"Bill... Bill? Bill, vstávaj..."

Čo??

"Bill? No tak..."

Keď som pocítil, že mi ten niekto
dokonca trasie ramenom, uvedomil som si, že to už asi nie je sen. Pane Bože, však dnes nie je pondelok?


Pootvoril som oči. Susan skláňajúca sa nado mnou.
"Konečne," usmiala sa.
"Je sobota?" zachripčal som a žmúril som na ňu, keďže z toho svetla ma boleli oči.
"Pondelok."

Tresol som sa po čele. Hneď na to som však zložil ruku a oči som otvoril dokorán. "Veď zmeškám!" začal som sa neohrabane zviechať z postele.
"Nie, nie, nie, pššt," Susan ma chytila za plecia a znova ma poľahla. Celý vyplašený som na ňu pozeral. "Stíhaš to," usmiala sa na mňa. "Nechcela som ťa zobudiť skôr, povedala som si, že zaveziem chalanov aj Molly k našim, mama piekla a tak... Len už odchádzame, tak niekto musí byť hore, keď sa zobudí Alyson. Už som ju kŕmila, a potom znovu zaspala. Zatiaľ sa môžeš prichystať. Prídeš presne načas, tak sa neboj, dobre?"
"Dobre," vydýchol som si.
"Ale už nezaspi," povedala potichu s úsmevom a pobozkala ma. "Ahoj."

Keď odišla, mal som veľký problém nezaspať, no nejako som to zvládol a po chvíli som vstal z postele. Akoby to bolo načasované, presne keď som sa umyl a obliekol, Alyson sa zobudila a začala plakať.

Vošiel som za ňou do izby a vybral som ju z postieľky. Najprv by som ju zrejme mal utíšiť.
"Alyson, tiško," pritisol som si ju k sebe a kolísavou chôdzou som sa s ňou prechádzal po izbe. "Pšššt, neplač..."

Plakala ďalej.

"No tak, bábo. Prestaň plakať."

Nič.

"Alyson, zlatíčko, prosím ťa, utíš sa..." do hlasu sa mi začalo vkrádať zúfalstvo. A to ani nehovorím, čo bolo po desiatich minútach. Ona neprestala plakať. Ona plakala oveľa viac.

"Páni, čo by si chcela? Prečo ešte nehovoríš, miláčik? Bolo by to oveľa jednoduchšie... Tak čo, už si predsa napapaná, plienočku máš suchú... Chceš cumlík?" prišiel som k postieľke a vybral som ho. Keď som jej ho ale dal do pusy, ihneď ho vypľula a pokračovala v tom, čo jej šlo naozaj veľmi dobre, ale mňa z toho už začínali bolieť obe uši. "Skvelé, asi nie. Tak čo teda? Nechceš byť na rukách?" skúsil som to a pomaly som ju vložil do postieľky. Žiadna zmena.

Do frasa, neviem utíšiť svoje dieťa, je to vôbec možné?!

"Bože, srdiečko. Toto snáď nie. Ty vieš že ja ťa naozaj veľmi ľúbim, ale toto sa mi vôbec nepáči. Prečo plačeš? Čo ti vadí? Neplač, moja maličká..." zúfalo som na ňu pozrel a vzdychol som si. "Tak čo, mám ti spievať? Ja už naozaj neviem. Lenže čo
by som ti tak mohol zaspievať? Hmm, počkaj... Trb-lie-taj sa hviez-dič-ka," začal som spievať, no hneď po prvej vete som stíchol a sám pre seba som sa zamračil. "Sakra, ako je to ďalej?"

Rozmýšľal som nad tými hlúpymi slovami, zatiaľ čo Alyson ďalej statočne a odušu plakala. "Dobre, niečo iné..." unavene som si vydýchol. "Čo toto? Starý Donald farmu mal, hííjaa-hííja-hou..." plač neutíchal, no ja som v nádeji pokračoval, pričom som si Alyson znova vzal na ruky. "A na tej farme kravu mal, hííjaa-hííja--..."

"Bill?!" ozval sa hlas Susan, ktorá vtrhla do izby.
"Hou?" prekvapene som na ňu pozrel. "Susan, vďakabohu, nepočul som ťa prichádzať."
"Ani sa nečudujem," zhrozene pribehla k postieľke. "Čo sa deje?"
"Ja neviem, už plače asi 15 minút, a neviem čo jej je. Skúšal som všetko."
"To vidím. Na tej farme kravu mal?!"
"Nič iné ma nenapadlo, pozri, prechádzal som sa s ňou, dal som jej cumlík, no ten vypľula, spieval som jej, nezabralo to, v postieľke tiež nechcela byť, a ja už naozaj neviem, možno potrebuje teba, pretože dokonca som sa s ňou kolísal a..." akonáhle som to Susan predviedol a s Alyson na rukách som sa dvakrát húpavo pokrčil v kolenách, pričom som ju tiež dvakrát slabučko tľapol po chrbátiku, plač ustal a namiesto toho sa ozvalo...

"Ó nie," zhrozene som na Susan vyvalil oči a hneď na to som pomaly otočil hlavu snažiac sa dovidieť na svoj chrbát. Alyson mala hlavičku teraz už pokojne položenú na mojom pleci.
Susan sa usmiala. "Vidíš, odgrgla si," povedala, akoby to bola tá najroztomilejšia vec na svete. "Už neplače."
"Och," keď som už zase omámene pozeral dopredu na Susan, nemal som slov. Ani som si neuvedomoval to božské ticho, ktoré zavládlo.
"No tak," videl som, ako Susan potláča smiech. "Daj mi ju a choď sa prezliecť, áno?"

Vzala si Alyson na ruky a mňa nechala stáť samého uprostred izby v úplnej beznádeji.

Pokračovanie nabudúce...

Alex
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 iwuanka | 15. srpna 2010 v 17:07 | Reagovat

ja odpadnem. ja som si myslela, že ho maličká otičkovala, keď ukazoval Susan ako ju utišoval. :-D

juuuuuj...... ale super časť..... si viem Billa živo predstaviť, ako nevie utíšíť dieťa. sranda

2 WaclawC | E-mail | 17. ledna 2017 v 16:23 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na fanfiction4u.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama