Stará láska nehrdzavie II. (12.časť)

10. července 2010 v 19:08 | Alex |  Stará láska nehrdzavie II.
Ashley

"Čaute!" ozval sa Billov hlas sekundu po tom, ako sa rozleteli vchodové dvere a on s Alex vošli dnu ako divoká voda. Úprimne mi odľahlo, keď som ich uvidela.
"Ahoj, Ashley," usmiala sa na mňa Alex.
"Čau, Ashley!" doplnil Bill.
Tiež som sa usmiala. "Ahojte. Tak čo? Lilly mi všetko povedala."
"To vieš, vyriešili sme to, ako majú Kaulitzoví vo zvyku," oznámil Bill a zatváril sa hrdo.
"Fakt to máme vo zvyku?" pozrela naňho Alex neveriacky.
Bill na chvíľku zmĺkol, hľadeli na seba, a potom: "Niee," prevrátil oči. "Ale veď aj ty si to urobila."
"Sranda, čo?" zasmiala sa Alex.
"Strašná!" mávol rukou, smejúc sa.
Vtedy si všimli, že z gauča, na ktorom som sedela, na nich nechápavo pozerám.


"Zrejme tomu neuveríš," začala Alex, "pretože ani ja som tomu veľmi nechcela veriť, ale táto chabá kostra, ktorá stojí vedľa mňa, dala do zubov faktickému chlapovi," teatrálne pozrela najprv na Billa a potom na mňa.
"Chába kostra?!" zapišťal Bill a pozrel na ňu so zúfalým výrazom. Hneď na to sa však zase začal smiať. Otočil sa celým telom k Alex a oboma rukami jej postrapatil vlasy.
"Prestaaň," prikrčila sa a snažila sa striasť zo seba jeho ruky. "To máš z tých troch dezertov. Už ti šibe," pokrútila zamračene hlavou, no potom sa uškrnula.
Opäť zaregistrovali, že na nich hľadím bez slov. Alex sa zasmiala. "Vidíš? Tiež neverí. Teraz ju musíš presvedčiť. A kde je Lilly?"
"V izbe," povedala som.
"Musím jej to ísť všetko porozprávať!" so vzrušením v očiach vybehla hore po schodoch.

"Tri dezerty?" pozrela som na Billa s prekvapeným výrazom a usmievala som sa so zovretými perami. Prisadol si ku mne, no ja som z neho nespúšťala pohľad.
"Vlastne tri a pol, Alex nevládala svoj," nevinne sa usmial. Už teraz mi bolo jasné, že dnes v noci nezaspí so všetkým tým cukrom v krvi. Keď som chvíľu nič nehovorila a iba tak sme na seba pozerali, začal sa Bill zase potichu smiať, dal mi ruku na tvár a pobozkal ma. Sladké. Príliš
sladké. Toto budú tie spomínané dezerty.
Perami sa presunul na môj krk, jeho ruka na mojom stehne. Vedela som, že ten cukor je nebezpečný.

"No dobre," vravela som zatiaľ. "Presladenosť nejako zvládneme, ale... Čo tá časť predtým?" Akoby ma ani nepočúval, oveľa viac ho zaujímali moje jamky pod ušami. Prižmúrila som jedno oko. Veľmi dobre vie, čo robiť. Prefíkaný.
Napriek všetkému som nejak pokračovala. "Myslím to 'chabá kostra dala do zubov faktickému chlapovi', a tak, pamätáš?"
Odtiahol sa a pozrel mi do očí.
"To s tou kostrou? Tiež nechápem," pokrútil hlavou a zase mi dal rýchlu pusu na krk.
"Nie, to ďalšie," nevzdávala som sa.
Znova sa odtiahol.
"Oh," nepatrne kývol hlavou, pozrel pred seba a oprel sa.
"Oh?" spýtavo som na neho pozrela.
"Áno," prikývol a pozrel na mňa.
"A ďalej?"
Mykol plecom, zase hľadiac pred seba. "To je všetko."
"Nie je," nesúhlasila som.
"Nie?" Čo sa dalo čakať - pozrel znovu na mňa. Bolo to až komické.
"Nie," pokrútila som záporne hlavou.
Asi miliónty krát pozrel dopredu. "Oh."
A sme tam, kde sme boli.
Vzdychla som si. "Bill, no tak."
Tiež povzdychol, a potom spustil, tentoraz pohľad držal na stolíku pred nami. "Ashley, bolo to hrozné. Myslel som si že by som to mohol vyriešiť v kľude a chcel som sa porozprávať s otcom toho umrnčaného dievčaťa. Ale ukázalo sa, že to bol ešte väčší idiot ako sa na pohľad zdal. Neverila by si, čo za reči sa tu o nás šíria ktovie ako dlho, možno odkedy sme prišli. A prisahám, že by mi to bolo jedno, veď ma poznáš, lenže potom ten chlap s najväčšími nohami, aké som kedy videl, fakticky, začal hovoriť otrasné veci o Alex, neviem kde k tomu prišiel, a pane Bože, o tebe, v zmysle či ťa plánujem tiež odkopnúť po tom, ako som ťa 'nabúchal', ty kokso, čo je to za slovo, a vôbec, ja som Natalie neodkopol, ani som nevedel že je tehotná, páni, no a vtedy som bol taký našlápnutý, mal som pocit, že by som ho dokázal prizabiť, ale nejak som sa ovládol a poriadnu som mu vrazil, a aj keď ma to zrejme bolelo viac ako jeho, aj tak to asi nebolo dosť..." Dlhá pauza, kedy sa konečne zhlboka nadýchol. Okamžite ale pokračoval. "... pretože som ho mal chuť prinajmenšom hodiť do drtiča odpadkov, do frasa, odkiaľ vzal všetky tie blbosti? Čo sú to za ľudia, keď rozširujú rovnaké primitívne nezmysly ako ich rozmaznané decká, a navyše im zjavne aj veria?? A odkiaľ, do pekla, vedia o Natalie a o tomto všetkom? Ja..." opäť dlhý hlasný nádych. "Ja už ďalej nevládzem rozprávať," dokončil a vydýchol si so zúfalým a snáď aj trochu smutným výrazom. Napadlo mi, kam sa zrazu podel ten cukor.

A hoci celý tento jeho monológ bol plný zúfalstva a beznádeje, uvedomila som si, že skoro celý čas som ho sledovala s takmer nebadateľným úsmevom na tvári, okrem niekoľkých momentov, kedy sa mi v tvári odrazila ľútosť. Totiž, tieto jeho 'preslovy' som už dosť dobre poznala, a hoci sa navonok javili ako tragédia, vo vnútri bol už nad celú vec akosi povznesený. Len to proste potreboval zo seba dostať a zmieriť sa s tým tak, že to celé vyrozpráva. Bolo to vlastne vždy celé veľmi roztomilé, nech už to práve bola akokoľvek nelichotivá udalosť. To je jednoducho Bill.

Ešte chvíľku som sledovala ten jeho smutný výraz v tvári, potom som to však už nevydržala a začala som sa potichu smiať. On na mňa ale stále nepozrel.
Pohladila som ho po líci a dala som mu naň pusu. "Ale no tak, miláčik," ešte vždy som sa smiala. Teraz ku mne zdvihol oči. "Je od teba krásne že si nás bránil svojimi vlastnými rukami."
Na líce mu putoval ďalší krátky bozk.
Snažil sa udržať svoj výraz, no neúspešne - všimla som si, že mu šklblo kútikmi úst, keď už zase pozeral na stolík pred nami.

Znovu som sa k nemu s úsmevom priblížila, odhrnula som mu vlasy a jemne som ho hryzla do ucha. Hneď na to nasledovali líce, brada, spodná pera a nos.
Vtedy sa začal smiať a zaklonil hlavu. "Čo to robíš?" spýtal sa a hlavu vrátil do pôvodnej polohy. Pozrel mi do očí.
"Zahryzla som ti do ucha, do líčka, do brady, do pery, do nosa..." rátala som na špičkách prstov a Bill sa ďalej smial.
"Vraj do líčka, bože, to je zlaté," roztomilo našpúlil pery.
Potom začal so smiechom vymenovávať, pričom prstom sa dotkol vyslovených častí mojej tváre: "Uško, očko, líčko, noštek... bruško," dokončil po chvíľkovej odmlke a položil mi naň ruku.

Priložila som svoju dlaň na jehu ruku a pozrela som mu do tváre. "Nie bruško. To je brucho. Fakt neviem, prečo som taká... veľká. V piatom mesiaci..."
"Asi čakáš veľkého chlapa," mykol plecom.
Prižmúrila som naňho oči. Zase sa začal smiať.
"Ale niee," pokrútil hlavou. Potom začal akosi zvláštne šušlať, prihovárajúc sa tomu bruchu. "Mamina nie je veľká, mamina je krásna, však, bábo?" Pozrela som do stropu. Bill pokračoval, neustále vrtiac hlavou zo strany na stranu: "Tak povedz, poveeedz..."

Ah, tu je cukor.

Pokračovanie nabudúce...

Alex
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pasiondegavilanes03 | E-mail | Web | 10. července 2010 v 19:15 | Reagovat

Moooc Pěkný BLOG!!!!! :))) Určitě se koukni prosím i na ten můj :)) KDyžtak i komentuj díííííííííky

2 iwuanka | 13. července 2010 v 19:33 | Reagovat

no tak ako vždy super..... na začiatku sa popri čítaní usmievam.... v strede je to úsmev od ucha k uchu a ku koncu je to nehorázny úškrn.... užívam si čítanie plným dúškom a neviem sa ho nasýtiť.... dokonalé...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama