Zakázané ovocie...2.časť

13. května 2007 v 16:00 | Alex |  Zakázané ovocie
2.časť
... V triede sa dialo to čo takmer každý deň. Skoro všetci chalani na mňa vykrikovali kraviny že kde mám bratov a tak... Všetci, až na pár výnimiek. A s jednou takou výnimkou sedím v lavici. Volá sa Adam a je to hrozne zlatý chalan, povedala by som že oveľa lepší ako väčšina báb. Je to môj najlepší kamoš... "Čau," pozdravil ma keď som si sadala. "Ahoj," odzdravila som. "Tak čo, platí dnes tá chémia?" opýtal sa ma. Totiž ja som sa s ním dohodla že dnes príde k nám a pomôže mi s ňou, lebo som z toho úplný jeleň. "Jasné, o tretej u nás doma, okey?" "Dobre, budem tam," povedal a usmial sa na mňa.
Zazvonilo a prvá hodina bola... no predsa chémia. V autobuse som si toho moc nenaštudovala, tak som sa len modlila, aby ma nevyvolala. Uf, vydýchla som si keď ma to minulo...
"Cŕŕŕŕn!" zazvonil zvonček na našich vchodových dverách. Ja som bola hore vo svojej izbe. "Otvorím!" skríkol Bill a šiel k dverám. "Ahoj, je doma Alex?" spýtal sa Adam s knihami v rukách, keď Bill otvoril. "Jasné, počkaj, zavolám ju, pod ďalej," odpovedal Bill a potom zakričal: "Alex!" Ja som vyšla z izby: "Čo je?" "Máš návštevu..." povedal Bill. Zišla som po schodoch a skoro ma porazilo keď som zbadala Adama. To už sú tri?! "Čau, poď hore," povedala som a vyšli sme do mojej izby.
Keď mi Adam vysvetľoval učivo, čumela som naňho ako tela na nové vráta, totálne som nechápala. "... Toto je beznádejné..." povedala som asi po polhodine a podoprela som si hlavu rukou. "Myslím že to môžme zabaliť," dodala som ešte. Nastalo ticho a vtedy som začula akési šuchotanie za mojimi dverami. "Počkaj chvíľu," povedala som a vstala som zo stoličky. Otvorila som, nazrela som von a vtedy buchli dvere na Billovej izbe, ktorá je pri mojej bližšie ako tá Tomova. Vošla som naspäť a Adam sa spýtal: "Čo sa deje?" "Ale nič," povedala som a snažila som sa predychávať. Adam pozrel na hodinky a vraví: "Alex, sorry ja už budem musieť ísť, mám tréning..." On má tréning a našiel si na mňa čas... hovorím že je zlatý. "Okey, tak ťa vyprevadím," povedala som a zišli sme dolu. "Tak diky Adam..." povedala som mu vo dverách. "Nemáš začo, aj nabudúce... ahoj Alex," povedal a odišiel. Čau, povedala som si viac-menej pre seba a len čo som zatvorila dvere rozbehla som sa hore do Billovej izby. Vletela som dnu a tam Tom a Bill sedeli na posteli a tvárili sa ako najväčšie neviniatka, no obidvom kútikmi pier pohrával úškrn. Podišla som k nim s hnevom v očiach a oni už vedeli koľko bije, tak sa začali kryť. "Čo to malo znamenať?! Počúvať za dverami, čo?!" vravela som zvýšeným hlasom a obidvoch som ťahala za uši, čo bolo jednoduché, lebo Tom nemal na hlave svoju šiltovku a dredy mal chytené vo vrkoči a Billovi som ucho už nejako nahmatala pod vlasmi. A vždy keď niečo urobia, tak ich ťahám za uši. "Aaau!" kňučali obaja no ja som pokračovala: "Koho to bol nápad, hm?!" pýtala som sa a vtedy obidvaja ukázali na toho druhého: "Jeho!" "Aha, takže oboch," povedala som. "Tak čo, zabavili ste sa?!" spýtala som sa hlasnejšie. V tú chvíľu to už Tom neudržal- vyletelo z neho: "Áno!" a vzápätí sa chytil za ústa. Ja som teda ešte viac pritiahla obidvoch za uši a oni kričali "aaaaa" od bolesti. "Teraz sa láskavo ospravedlníte. Tak, čakám," hovorila som a stále som ťahala uchá. "Dobre, prepáč, už stačí!" prekrikovali sa len aby som ich pustila. "No veď preto..." povedala som a odtiahla som ruky. Obidvaja si vydýchli a držali sa za svoje červené uši. "Nechcite vedieť čo urobím nabudúce," povedala som a odišla som z izby. Zišla som dolu do kuchyne a mamina mi povedala, aby som šla do pivnice a poupratovala tam skriňu. Tak som sa tam vybrala. Otvorila som veľkú skriňu a začala som odtiaľ všetko vyhadzovať, aby som to potriedila. A našla som rôzne veci...
Pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama