Ľúbim ho, neľúbim ho...17.časť

13. května 2007 v 15:56 | Alex |  Ľúbim ho, neľúbim ho...
17.časť
Dnes bolo v škole celkom super, ľahké hodiny... A s Billom ideme večer von, sa teším. Ide aj Tom, ale on sa bude venovať svojim veciam. Dohodli sme sa na siedmu pred tým klubom kde sme boli včera.
Prišla som domov zo školy a načmárala som úlohy, snažila som sa. Musela som ísť ešte vyvenčiť svojho psa a potom som sa vychystala na rande... Rande? Vlastne ani neviem, v trojici... Dajme tomu... "Tak ja idem mami, čauko," nahlásila som a vyšla som z domu. "Ahoj a nebuď dlho!" zavelila mamina a ja som prikývla: "Jasné!" A môže sa ísť. Je sedem hodín a Bill s Tomom čakajú na dohodnutom mieste. Waw, sú presní.
Pri bare sme si objednali niečo na pitie. Tom sa onedlho niekam odtáral a tak som s Billom ostala sama. Vyšli sme na terasu kde sme sa minulý večer dali dokopy. Postavila som sa pri zábradlie a Bill ma chytil okolo pása. "Tu to budem mať vždy najradšej," povedal. "Ja tiež... teda... až po tebe," usmiala som sa a Bill ma začal bozkávať. Potom si sadol na lavičku a naznačil mi, aby som si sadla naňho, tak som to urobila. Potom som sa o neho oprela a on ma "obkľúčil" rukami. "Tak, a teraz ťa už nepustím," hlesol s úsmevom a ja mu na to: "Budem sa s tým musieť zmieriť..." Začali sme sa smiať a on ma objal ešte pevnejšie. Zadívala som sa na hviezdy na oblohe. "Na čo myslíš?" spýtal sa Bill. "Na to, že som ten najšťastnejší človek na svete, a že chcem aby táto chvíľa trvala naveky vekov," povedala som. Billovi sa zaligotali oči a na tvári mal krásny úsmev, taký, aký nemá nikto na svete okrem neho. "Bude večná," zašepkal mi Bill do ucha dal mi dlhý sladký bozk na pery.
"Bill?" napadlo mi po chvíľke, ako som sedela v jeho náručí. "Hm?" "Čo bude, keď toto všetko skončí?" spýtala som sa, ani neviem prečo. "Čo keď skončí?" odpovedal mi otázkou. "Proste všetko... Vy odídete zo školy, ja a Ashley o rok neskôr... Čo ak sa každý poberie iným smerom? Neviem si predstaviť, že by som mala každý deň vstávať s pomyslením, že vás neuvidím, nebudem sa s vami rozprávať... Čo potom?" uvažovala som. "Alex, no tak, teraz na to nemysli, veď sa to všetko práve začalo. Ešte prejde pár rôčkov, kým odídeme zo školy. Ži pre súčasnosť a vychutnávaj si to, a hlavne ver tomu, že toho spolu máme ešte veeela úžasného pred sebou..." povedal. "Vlastne máš pravdu, že sa všetko len začalo... Nebudem si zaťažovať hlavu takými kravinami..." povedala som, Bill sa usmial, povedal: "Jasné, nič sa neboj," a pobozkal ma do vlasov. Cítila som sa s ním tak príjemne, tak bezpečne a tak teplo... Po chvíľke sme obaja zaspali a ja v jeho náručí...
Keď som sa zobudila, musela som sa najprv spamätať kde vlastne som. Obzrela som sa okolo seba a potom som si uvedomila že som ešte stále obkľúčená Billovými rukami. Bill sa nezobudil, spal ďalej. Jemne som zo seba zložila jeho ruky a sadla som si vedľa neho. Pomaly začal otvárať oči, chudáčik, prebudila som ho. "Čo sa deje? Koľko je hodín?" spýtal sa ospalo. "Nič, zaspali sme... Počkať, koľko je hodín?! Ja neviem, koľko je?!" začala som zrazu panikáriť. Bill vytiahol svoj mobil: "12:24," povedal a zhrozene pozeral na telefón. "A do frasa... To snáď nie, je pol jednej ráno, musím ísť!" povedala som a rýchlo som sa postavila na nohy. "Veď aj ja," povedal Bill a vstal tiež. "Počkaj, a kde je Tom?" spýtal sa. "No tak to fakt netuším..." "Prepáč, musíme ho nájsť, nemôžeme ho tu nechať lebo to je nebezpečné pre nás všetkých!" povedal, vošiel dnu do klubu a ja za ním. "Vidíš ho niekde?" spýtala som sa. "Hmmm, nie... Do kelu kde môže byť zašitý?" povedal Bill, potom pozrel hore a vybral sa tam po schodoch so slovami: "Poď, už ho mám." Vyšli sme hore a vtedy som ho zahliadla aj ja, cmúľal sa tam s nejakou fajnovkou čo nevie ani narátať do päť. Prišli sme k nim a Bill začal do Toma hučať: "Tak poď, zábava sa skončila," povedal, ale veľmi to nezabralo, vôbec ho nevnímal. Vtedy ho Bill zdrapol za ruku a to už sa tí dvaja od seba odlepili. "Čo chceš? Nechaj ma!" vykríkol Tom, bol totálne opitý. "Nie Tom Kaulitz, ideme domov!" zrúkol Bill, podal mi Tomov pohár s trochou nedopitého drinku naspodu, ktorý mu vytrhol z ruky a začal ho ťahať preč. "Heeej, kam ideš zlatíčko, ty ma tu necháš? Neberte mi ho!" začala kvíliť tá baba čo tam s Tomom bola. Ja som na ňu zazrela - neznášam také "povahy" ako ona - povedala som: "Drž hubu, barbina!" a vyšplechla som jej do výstrihu ten Tomov nápoj čo som držala v ruke. Ona ostala celá zamrznutá, vyšlo z nej len nejaké zapišťanie. Potom som jej prázdny pohár strčila do dlane, zvrtla som sa a bežala som dolu za Billom a Tomom. Tí už vychádzali von z klubu. Bill mal Tomovu ruku prehodenú okolo ramien a Toma ťahal vedľa seba. "Počkaj, pomôžem ti," povedala som a jeho druhú ruku som si dala okolo ramien ja. "Vďaka," hlesol Bill. Tom si len niečo mrmlal, nevládal ani chodiť, nohy vláčil po zemi ako nejaký malomocný. Prišli sme pred môj dom a ja som sa opýtala Billa: "Zvládneš to s ním?" "Jasné, v pohode, nerobím to prvý kráť," povedal. "Okej, tak pá," povedala som a keď som sa zvrtla a chcela som otvoriť bránku, ozval sa ešte Bill: "Alex?" Ja som sa otočila naspäť. "Prepáč mi to, nechcel som aby to takto dopadlo," povedal, pozrel najprv do zeme, potom na Toma a potom na mňa. Usmiala som sa, podišla som k nemu, dala som mu bozk na pery a povedala som: "To nič, veď sa nič také hrozné nestalo, nabudúce to bude lepšie." "Bude, to ti sľubujem," povedal Bill. "Tak ahoj," pozdravila som. "Ahoj," zašepkal Bill a potom ma ešte pozoroval ako som išla ku vchodovým dverám. Vyšla som po troch schodoch ktoré k nim vedú a vtedy Tom zapotil: "Aj ja cem pusinkuuuu." Teda, ten je riadne otupený, také spomalené reflexy. Otočila som sa za nimi a Bill s jemným úškrnom mykol hlavou, akože "čo už s ním narobím." :o) Ja som s úsmevom zamávala a odomkla som si dvere...
Pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama