Ľúbim ho, neľúbim ho...13.časť

13. května 2007 v 15:51 | Alex |  Ľúbim ho, neľúbim ho...
13.časť
Ashley povedala že ma počká tam, tak som šla sama. Cestou som sa obzerala za Ashley a hádzali sme na seba z dialky ksichty:) Zrazu mi Ash začala niečo naznačovať rukami a ja som nechápala že čo chce. Po chvilke mi zaplo a zistila som že ukazuje aby som sa otočila či čo. Chcela som to urobiť, ale už bolo neskoro. Keď som totiž otáčala hlavu pred seba, niečo alebo skôr niekto do mňa narazil, všetky moje veci mi vyleteli z rúk a ja som sa zdrbala. Nevidela som kto do mňa vrazil lebo som sa pozerala do zeme. "Do frasa!" skríkla som a začala som si zbierať svoje veci. Vtedy sa ku mne tá osoba začala skláňať a až teraz som zistila kto to bol, kto do mňa narazil, podľa čiernej štice ktorú som zahliadla. "Prepáč, nechcel som, ja... nevidel som ťa," povedal známy hlas. Bol to Bill. Neodvážila som sa zdvihnúť hlavu, len som zo seba dostala: "Nič... sorry..." ako blbá. Zdvihol mi niektoré veci, pomohol mi vstať a podal mi ich. "Vďaka," povedala som a stále som nezdvíhala hlavu. "Niet začo," povedal Bill a potom neisto začal: "Alex, ja..." Vtedy naňho ale Andreas zakričal už takmer z druhej strany chodby: "Bill, tak už poď!" Konečne som zodvihla hlavu, pozrela som na Andreasa a potom Billovi do očí. On tiež hľadel do mojich, nadýchol sa a povedal: "... musím isť," a už ho nebolo. Chvíľku som sa za nim obzerala, potom som sa vzchopila a šla som za Lindsay. Vyšla som hore, nazrela som do jej triedy a keď ma uvidela, pribehla za mnou aj s fotkami. "Páči sa, tu sú," povedala a podala mi obal. "Ďakujem, si zlatá, tak ja idem..." povedala som a usmiala som sa na ňu, teda aspoň som sa snažila, lebo teraz to nebolo také jednoduché, bola som cela rozrušená. "Nemáš začo, čauko," povedala. Zatvorila som dvere a išla som dole schodmi naspäť za Ashley. Ona sedela dole na lavičke a už z dialky sa na mňa škerila. Prišla som k nej a povedala som ironicky: "Ha, ha, ha," a sadla som si k nej. Ash na mňa vyškerila zuby a potom povedala: "Ja som ti ukazovala že sa máš otočiť," a ďalej sa smiala. "No dobre... ale nie je to smiešne!" povedala som pokúšala som sa tváriť nahnevane, ale aj mne už mykalo kútikmi úst. Potom som sa začala smiať aj ja, ale hlavne na tom ako sa rehotala Ashley, lebo tá sa vie tak schuti smiať a je to hrozne zlaté... "Ale Bill mi chcel niečo povedať..." vravela som keď sme sa už prestali chichúňať. "Čo?" spýtala sa Ash. "No veď to práve neviem, zavolal ho vtedy Andreas a on odišiel..." odpovedala som jej. "Blbý Andreas..." povedala Ashley. "No, ale nie vážne... musím vedieť čo chcel hovoriť," povedala som. "Hm, a ako to zistíš?" opýtala sa Ash. "Neviem..." povedala som. Zazvonilo a my sme utekali na hodinu. Teraz sme mali hodinu s našou triednou (t.j. s Greenovou) a dnes už mala dobrú náladu. Pri konci hodiny zrazu začala hovoriť: "Decká, v júli by sme mali ísť na školský výlet, na týždeň do Francúzska. Hovorím vám to lebo je už skoro koniec školského roka tak sa pomaly začnite rodičov pýtať. Zatiaľ je takmer isté že sa bude platiť tak okolo 4-tisíc, ostatné doplatí škola. Je to dosť, ale za toto sa to oplatí, aspoň ja si myslím." Potom sa na ňu začali od nás hrnúť rôzne otázky: "Ktoré triedy idú? Ideme autobusom? Na koľko? Ktorí profesori s nami pôjdu?" Greenová nás utíšila a vravela: "Budeme bývať v hoteli, pôjdeme autobusom a profesori - pôjdem zrejme ja, pán profesor Green a pani profesorky Hillová a Kingová (pane Bože). A ide vaša trieda a ešte aj 2.A aj 2.B." Keď povedala triedy tak sme sa s Ashley na seba už automaticky pozreli. No super, takže Bill, Tom, atď. ... Potom ešte Greenová dodala: "Všetko vám potom ešte včas povieme." Do Francúzska... Tak to už áno. V tom prípade mi ani Bill a Tom nevadia ak pôjdu... sčasti...
Hneď po škole, keď som prišla domov som sa maminy zhurta spýtala: "Mami ideme zo školy do Francúzska, však môžem ísť?" "Čo? Do Francúzska? Prečo?" opýtala sa. Ježiš, tá kým sa spamätá... "No veď cez prázdniny na taký výlet. Rozumieš..." vravela som. "Čo? Ja neviem, ešte uvidím..." Ja som ju prerušila: "Ale mami, prosím," a hodila som sa jej okolo krku. "Alex, veď o tom nič neviem, najprv musím všetko zistiť a ..." Zasa som jej skočila do reči: "Dobre ale pustíš ma že? Platí sa vraj asi 4-tisíc... to zvládneš..." "4-tisíc?!" začala zhrozene mamina... "Tak to si ešte rozmyslím... veď máme ešte čas..." povedala. Šak dobre, ja ju nejako obmäkčím :) a do toho Francúzska pôjdem aj keby traktory padali! Tak! ...
Pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama